Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/ 1995 Z. z. o ochrane zvierat ustanovuje:

 

§ 1 Predmet úpravy Táto vyhláška upravuje podrobnosti o a) podmienkach chovu spoločenských zvierat a o odbornej spôsobilosti na ich chov a výcvik na účely obchodovania s nimi, b) chove divých zvierat a nebezpečných živočíchov, c) ochrane pokusných zvierat. Podmienky chovu spoločenských zvierat § 2 Základné ustanovenia (1) Pri chove spoločenských zvierat treba a) trvalo dbať o ich zdravie; pravidlá starostlivosti o zdravie spoločenských zvierat upravuje osobitný predpis, 1) ak ďalej nie je ustanovené inak, b) dodržiavať pravidlá chovateľstva a viesť chovateľské záznamy. (2) Podmienky chovu spoločenských zvierat sa primerane vzťahujú aj na ich držanie a opateru. 2) (3) Spoločenské zviera možno použiť na verejné predstavenie, výstavu, súťaž alebo iný obdobný účel, ak sú splnené podmienky na usporiadanie zvodu. 3) (4) Na chov spoločenského zvieraťa, ktoré je chráneným druhom, je potrebný aj súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny. 4) § 3 Umiestnenie spoločenského zvieraťa (1)Spoločenské zviera možno pri chove trvalo umiestniť iba v chovnom priestore alebo v zariadení určenom na chov, ktoré a)mu umožňuje vykonávať biologické a etiologické potreby primerané jeho druhu, veku a zdravotnému stavu, b)spĺňa zoohygienické a hygienické požiadavky, c)umožňuje jeho dennú kontrolu, d)zabraňuje jeho úteku. (2)Ak je chované spoločenské zviera trvalo umiestnené vonku, má mať priestor na spánok a odpočinok a priestor , ktorý ho chráni pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením. (3)Spoločenské zviera nemožno chovať potme alebo bez stáleho priameho prístupu čerstvého vzduchu. (4)Spoločenské zviera nemožno ponechať samo v osobnom aute alebo v kabíne nákladného auta, ktoré je na priamom slnečnom žiarení alebo na mraze a nemá zabezpečené priame vetranie. (5)Spoločenské zviera nemožno ponechať v uzavretom chovnom priestore bez možnosti močenia a kalenia dlhšie ako dvanásť hodín denne. (6)Stav chovného priestoru a stav zariadenia na chov treba kontrolovať denne a zistené nedostatky neodkladne odstrániť. § 4 Vodenie spoločenského zvieraťa (1)Vodiť spoločenské zviera mimo chovného priestoru a mimo zariadenia na chov môže iba osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii. (2)Spoločenské zviera možno vodiť na verejné priestranstvo a na miesta, na ktorých je voľný pohyb spoločenských zvierat zakázaný, len na vôdzke. (3)Vôdzku, na ktorej je spoločenské zviera vodené mimo chovného priestoru alebo mimo zariadenia na chov, možno uviazať len na obojok alebo na prsný postroj. Nemožno ju uviazať na tŕňový obojok ani na elektronický obojok. Na sťahujúci obojok ju možno uviazať, ak ide o služobného psa počas služobného zákroku. §5 Chov psa (1) Pes starší ako šesť mesiacov sa označuje trvalo čipom alebo tetovaním, alebo počas vodenia mimo chovateľského priestoru príveskom umiestneným na obojku. Z označenia musí byť zrejmé, kto je chovateľom psa a kde je pes evidovaný na účely miestneho poplatku. 5) (2) Psa nemožno a) chovať v chovnom priestore, ktorý nevyhovuje jeho biologickým a etologickým potrebám, najmä v pivnici, na povale, na balkóne lodžii), v garáži a pod., ani v zariadení na chov iného spoločenského zvieraťa (napríklad v klietke), b) vodiť na miesta, na ktoré je vstup so psom zakázaný, okrem služobného psa počas služobného zákroku a vodiaceho psa, c) vodiť bez vôdzky do vozidla verejnej dopravy a na miesta, kde sa pohybujú alebo zhlukujú ľudia, okrem vodiaceho psa, a ak ide o psa bez výcviku, ktorý by mohol ohroziť zdravie iných zvierat alebo bezpečnosť rudí, ani bez zabezpečenia (napríklad bez košíka), d) nechať voľne pohybovať sa na verejnom priestranstve a na mieste, kde je voľný pohyb spoločenských zvierat zakázaný, okrem služobného psa počas služobného zákroku, e) uviazať ani ponechať samého bez uviazania na verejnom priestranstve (napríklad pred obchodom), f) podnecovať na agresivitu proti inému zvieraťu alebo proti človeku, okrem služobných psov počas výcviku alebo služobného zákroku, g) používať na psie zápasy ani na prípravu na ne. (3) Psa chovaného vonku možno dlhodobo uväzovať iba na vodiacom zariadení, ktoré je dlhé najmenej tri metre a má vol'ne sa kĺzajúce vodidlo, ktoré mu umožňuje voľný pohyb najmenej dva metre na každú stranu. Iný spôsob uviazania psa je možný len v nevyhnutnom prípade, najviac na osem hodín, a to za predpokladu, že pes má vodidlo najmenej dva a pol metra dlhé s dvomi otáčavými kolíkmi zabraňujúcimi jeho skrátenie. (4)Suku v poslednej tretine gravidity, dojčiacu suku, chorého psa a šteňa mladšie ako šesť mesiacov nemožno dlhodobo uväzovať. § 6 Odborná spôsobilosť na chov a výcvik spoločenských zvierat ma účely obchodovania s nimi   (1) Za odborne spôsobilú na chov a výcvik spoločenských zvierat na účely obchodovania s nimi sa považuje spôsobilá osoba 6), ktorá je v evidencií orgánu ochrany zvierat. (2) Za odborne spôsobilú na chov a výcvik psov na účely obchodovania s nimi pre potreby služobného použitia sa považuje fyzická osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu a má udelený certifikát odbornej spôsobilosti cvičiteľa psov. § 7 Požiadavky na karanténne stanice a útulky (1) Karanténna stanica musí umožňovať umiestnenie spoločenského zvieraťa po celý čas karantény. Karanténa 7) nájdeného a odchyteného spoločenského zvieraťa trvá štyri týždne, ak veterinárny lekár neurčí inak. (2) V karanténnej stanici je vyhradená plocha najmenej a) 4 m2 a výška priestoru najmenej 2,5 m pre psa veľkého plemena, b) 3 m2 a výška priestoru najmenej 2,5 m pre psa stredného plemena, c) 2 m2 a výška priestoru najmenej 2 m pre psa malého plemena, d) 1 m2 a výška priestoru najmenej 1 m pre mačku. (3) Útulok sa člení na karanténnu časť, na kotercovú časť a na výbehovú časť. (4) Odsek 2 sa vzťahuje aj na plochy karanténnej časti útulku. (5) V kotercovej časti útulku je vyhradená plocha najmenej, a) 8 m2 a priestor najmenej 20 m3 pre psa veľkého plemena, b) 6 m2 a priestor najmenej 15 m3 pre psa stredného plemena, c) 3 m2 a priestor najmenej 10 m3 pre psa malého plemena, d) 2 m2 a priestor najmenej 4 m3 pre mačku. (6) Plocha výbehovej časti útulku je najmenej a) 20 m2 pre psa veľkého plemena, b) 10 m2 pre psa stredného plemena, c) 5 m2 pre psa malého plemena a pre mačku. (7) Spoločenské zviera pred umiestnením do karanténnej časti útulku vyšetrí veterinárny lekár. Dostupné údaje o zvierati, najmä tie, ktoré umožňujú zistiť jeho chovatel'a, ako aj údaje o jeho zdravotnom stave sa zapisujú do evidenčnej knihy. (8) Spoločenské zviera v útulku má dostávať krmivo v takej skladbe a v takých intervaloch, ktoré zodpovedajú jeho druhu, veku a zdravotnému stavu, najmenej však raz denne. Častejšie majú dostávať krmivo mláďatá, napríklad šteňa dostáva v útulku krmivo a) trikrát denne, ak ide o šteňa mladšie ako pol roka veku, b) dvakrát denne, ak ide o šteňa staršie ako pol roka, ale mladšie ako jeden rok veku, c) jedenkrát denne, ak ide o psa staršieho ako jeden rok veku. (9) Spoločenské zviera umiestnené v útulku musí mať nepretržite prístup k pitnej vode. (10) Ak sa nepodarí zistiť chovateľa spoločenského zvieraťa umiestneného v útulku, možno ho dať do opatery inému chovateľovi. Prestarnuté, choré, agresívne a nebezpečné spoločenské zviera nemožno dať do opatery inému chovateľovi, ale možno ho z útulku vydať iba jeho chovateľovi: ak sa chovateľa nepodarí zistiť, možno takéto spoločenské zviera usmrtiť. § 8 Požiadavky na predajne spoločenských zvierat (1) V predajni spoločenských zvierat sa na viditeľnom mieste umiestni zoznam predávaných druhov spoločenských zvierat. Ak je v predajni spoločenské zviera, ktoré nie je určené na predaj, treba zariadenie, v ktorom je spoločenské zviera umiestnené (napríklad klietka, terárium, akvárium), viditeľne označiť upozornením, že nie je na predaj; chov takéhoto zvieraťa musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v prílohách č. 2 až 5. (2) Zariadenie, v ktorom je umiestnené spoločenské zviera určené na predaj, sa v predajni umiestni tak, aby bola možná jeho kontrola i kontrola dna zariadenia. Ak sú zariadenia umiestnené na sebe, majú mat také technické riešenie, ktoré zabráni znečisteniu krmiva a pitnej vody v spodnom zariadení. (3) Zariadenie, v ktorom je umiestnené spoločenské zviera určené na predaj, má mať pevnú podlahu vyrobenú z nepriepustného ľahko umývateľného a dezinfikovateľného materiálu. Toto zariadenie treba čistiť denne. (4) Klietka na umiestnenie spoločenského zvieraťa určeného na predaj má mať plochu najmenej a) 200 cm2 pre malého hlodavca, b) 500 cm2 na každých 500 g živej hmotnosti pre kožušinové zviera, c) 500 cm2 a priestor najmenej 0,5 m3 pre mača, d) 1 000 cm2 a priestor najmenej 1 m3 pre šteňa stredného plemena. (5) Do klietky na skupinové umiestnenie vtákov možno umiestniť len vtáky rovnakej veľkosti. Klietka na skupinové umiestnenie vtákov určených na predaj má mať dĺžku bidla najmenej a) 10 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 2 cm a priestor najmenej 0,003 m3 pre jedného vtáka patriaceho medzi malé druhy, b) 16 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 3,5 cm a priestor najmenej 0,025 m3 pre jedného vtáka patriaceho medzi stredné druhy, c) 30 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 5 cm a priestor najmenej 0,125 m3 pre jedného vtáka patriaceho medzi veľké druhy. (6) Klietka pre spoločenské zviera, ktoré sa šplhá. má mať najmenej štvornásobnú výšku, ako je výška zvieraťa v kohútiku, a má mať vybavenie vhodné na šplhanie. (7) Terárium na chov hada má byť v uhlopriečke dna najmenej také dlhé, aká je polovica dĺžky hada, ktorý je v ňom umiestnený. (8) Klietka na umiestnenie teplokrvného spoločenského zvieraťa spravidla umožňuje, aby spoločenské zviera, ktoré je v ňom umiestnené, malo nepretržite prístup k pitnej vode. Ak to nie je možné, spoločenské zviera, ktoré je v klietke umiestnené, treba nakŕmiť a napojiť najmenej raz za 24 hodín. (9) Kŕmidlá a napájačky sa umiestňujú na bočné steny zariadenia určeného na umiestnenie spoločenského zvieraťa. (10) Na predaj nie je vhodné a) mláďa cicavca pred odstavením od matky. b) šteňa a mača mladšie ako šesť týždňov, c) mláďa korytnačky, kým dĺžka jeho panciera nedosiahne 1. 10 cm, ak ide o suchozemskú korytnačku, 2. 5 cm, ak ide o vodnú korytnačku. (11) Súčasťou predaja spoločenského zvieraťa je oboznámenie nového chovateľa s biologickými a etologickými potrebami spoločenského zvieraťa a písomný návod na podmienky jeho chovu. Chov divých zvierat a nebezpečných živočíchov § 9 (1) Divé zvieratá a nebezpečné živočíchy možno chovať na a) zachovanie ich genofondu, na vedecké a vzdelávacie účely, na obchodovanie s nimi a na výkon poľovníctva, b) verejné predvádzanie, na záľubu chovateľa alebo jeho inú potrebu. (2) Divé zvieratá a nebezpečné živočíchy sa na účely podľa odseku 1 chovajú alebo držia v zverniciach, vo zverofarmách, v komorovacích zariadeniach, v zoologických záhradách a zookútikoch, v cirkusoch a v súkromných zbierkach zvierat. Divé zvieratá a nebezpečné živočíchy nemožno chovať v zariadení spoločného stravovania, v pojazdnom zverinci, ani v pojazdnom teráriu. (3) Zvernica je chovný priestor na chov jelenej, danielej, muflonej a diviačej poľovnej zveri. (4) Zverofarma je chovný priestor na chov divých zvierat na získavanie mäsa, násadových vajec, koží. peria a parohov z nich a na ďalší chov. (5) Komorovacie zariadenie je chovný priestor určený na dočasné umiestnenie malej pernatej a srstnatej zveri počas jej prezimovania alebo pred jej prepravou. (6) Zoologická záhrada zookútik je chovný priestor určený na chov a rozmnožovanie divých zvierat a nebezpečných živočíchov a na ich verejné predvádzanie. (7) V cirkuse možno chovaf divé zvieratá a nebezpečné živočíchy len na ich verejné predvádzanie. (8) V súkromnej zbierke možno chovať chránené druhy divých zvierat len so súhlasom orgánu ochrany prírody a krajiny. 9) § 10 (1) Chovné priestory, v ktorých sa chovajú divé zvieratá a nebezpečné živočíchy, treba trvalo oplotiť, aby sa zabránilo úteku chovaných zvierat a ich zmiešaniu s voľne žijúcimi divými zvieratami a nebezpečnými živočíchmi. (2) Nebezpečného živočícha možno umiestniť iba v takom chovnom priestore alebo zariadení na chov; ktoré úplne znemožňuje jeho útek a ohrozenie života alebo zdravia ľudí a zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného živočícha. Zoznam nebezpečných živočíchov je uvedený v prílohe č. 1. (3) Technológia chovu divých zvierat a nebezpečných živočíchov musí zodpovedať požiadavkám na chov jednotlivých druhov chovaných zvierat. Podrobné požiadavky na chov sú uvedené v prílohách č. 2 až 5. Tieto požiadavky platia aj vtedy, ak je divé zviera chované ako spoločenské zviera. Ochrana pokusných zvierat § 11 Umiestňovanie pokusných zvierat (1) Pokusné zviera možno umiestňovať len do klietky, terária alebo iného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho biologickým a etologickým potrebám, umožňuje potrebnú starostlivosť zodpovedajúcu druhu zvieraťa a jeho dennú kontrolu. Podrobné požiadavky na umiestnenie pokusného zvieraťa sú uvedené v prílohe č. 6. (2) Osoba určená za zodpovednú za opateru pokusných zvierat má mať potrebné teoretické vedomosti o každom druhu pokusného zvieraťa a o jeho chove alebo opatere a praktické skúsenosti s ním. (3) Vodu z vlastného zdroja, ktorá sa používa na napájanie pokusných zvierat, treba najmenej raz ročne podrobiť laboratórnej kontrole. (4) Pokusné zviera sa po umiestnení v klietke, teráriu alebo v inom zariadení zaradí do karantény. Karanténne lehoty sú uvedené v prílohe č. 7. § 12 Označovanie pokusných zvierat   (1) Pokusné zvieratá sa označujú spôsobom, ktorý im spôsobuje čo najmenšiu bolesť alebo poranenie. neobmedzuje ich pohyb a prirodzené správanie a zabezpečuje trvalú identifikáciu potrebnú na úspešné vykonanie pokusu. (2) Identifikačná značka Slovenskej republiky je "SK-LA" doplnená o identifikačné číslo zariadenia oprávneného na vykonávanie pokusov a na chov laboratórnych zvierat. 10) (3) Identifikačná značka psa a mačky obsahuje označenie štátu pôvodu zvieraťa, označenie chovu, z ktorého pochádza, a identifikačné číslo zvieraťa v chove. (4) Šteňa a mača treba pred odstavením od matky označiť trvalou identifikačnou značkou, tetovaním alebo mikročipom. (5) Ak sa použije rádiofrekvenčná identifikácia pokusného zvieraťa, súčasťou identifikačných záznamov je číslo mikročipu, ktorým bolo zviera označené. (6) Označenie pokusného zvieraťa treba zaznamenať v evidencii pokusných zvierat. (7) Laboratórne hlodavce sa evidujú na záznamových kartách pripevnených na klietkach, v ktorých sú umiestnené. V záznamovej karte sa uvádza druh, kmeň, pohlavie; dátum narodenia a číslo chovnej skupiny. § 13 Pokus (1) Pokusy možno uskutočňovať iba v pokusnom zariadení, ktoré má akreditáciu na chov laboratórnych zvierat a na vykonávanie pokusov na zvieratách (ďalej len "akreditácia"), a iba podľa projektu pokusu. (2) Pokusy nemožno vykonávať na chorom zvierati ani na zvierati, ktoré nie je aklimatizované na nové prostredie. Čas aklimatizácie je sedem dní pred dňom pokusu. To neplatí, ak je použitie chorého alebo neaklimatizovaného zvieraťa súčasťou pokusu. (3) Pokus, ktorý spôsobuje pokusnému zvieraťu bolesť alebo utrpenie, možno vykonať iba raz. To neplatí, ak je opakovanie pokusu súčasťou pokusu. (4) Pokus sa ukončí ihneď po dosiahnutí cieľa, najneskôr v lehote uvedenej v projekte pokusu. (5) Po ukončení pokusu sa zvieraťu poskytne liečebná starostlivosť až do uzdravenia alebo do jeho usmrtenia. Pokusné zviera sa po ukončení pokusu usmrtí, ak sa ako následok pokusu očakáva bolesť alebo utrpenie, trvalé poškodenie zdravia, obmedzenie pohybu a prirodzeného správania alebo zdravotné poškodenie. ktoré sa môže prejaviť na ďalšej generácii. (6) Pokusné zviera možno vrátiť do pôvodných podmienok chovu alebo výskytu v prírode len vtedy, ak to dovoľuje jeho zdravotný stav, využiteľnosť, nákazová situácia alebo charakteristika prostredia. § 14 Pokusné zákroky (1) Pokusný zákrok na zvierati možno uskutočni len po lokálnom alebo celkovom znecitlivení. Výber spôsobu znecitlivenia sa posudzuje z hľadiska prospechu zvieraťa a s prihliadnutím na druh zvieraťa a na účel pokusu. (2) Bez znecitlivenia možno uskutočniť pokusný zákrok, ak a) narušenie pohody zvieraťa spôsobené znecitlivením je väčšie, ako narušenie pohody zvieraťa spôsobené pokusným zákrokom, b) znecitlivenie nie je zlučiteľné s pokusom. (3) Biologický materiál možno od toho istého zvieraťa odobrať najviac dvakrát ročne, ak veterinárny lekár nerozhodne inak. § 15 Projekt pokusu (1) Pokus sa vykonáva podľa projektu pokusu. Projekt pokusu obsahuje a) označenie osoby zodpovednej za uskutočnenie pokusu s uvedením jej odbornej kvalifikácie, b) označenie osoby zodpovednej za opateru pokusných zvierat alebo za chov laboratórnych zvierat, na ktorých sa uskutoční pokus, c) cieľ pokusu s uvedením očakávaného konkrétneho prínosu a s odôvodnením, prečo pri súčasnom stave poznania nemožno použiť -iné metódy získania predpokladaných poznatkov vylučujúce pokus na zvieratách, d) stručný opis pokusu, najmä pozorovanie, pokusné zákroky, spôsob znecitlivenia a opatrenia na zmiernenie bolestí alebo utrpenia pokusných zvierat, e) metódy práce s pokusnými zvieratami, f) opis operačného vybavenia a spôsobu pooperačnej starostlivosti, ak obsahom pokusu je operačný zákrok na pokusnom zvierati, g) údaje preukazujúce splnenie podmienok veterinárnej starostlivosti a správnej laboratórnej praxe, h) odôvodnenie voľby druhu, plemena, kmeňa a kategórie pokusných zvierat a ich počtu, i) pôvod pokusných zvierat, j) spôsob označenia pokusných zvierat, k) časový plán pokusu a jeho jednotlivých fáz. (2) Ak bola v pokusnom zariadení zriadená odborná etická komisia, k projektu pokusu sa pripojí jej stanovisko k údajom uvedeným v odseku 1. Akreditácia §1 6 (1) Žiadosť o akreditáciu sa podáva na tlačive orgánu ochrany zvierat. 11) Tlačivo sa vyplní podľa predtlače; podpíše ho štatutárny zástupca. (2) K žiadosti o akreditáciu treba pripojiť a) fotokópiu zriaďovacej listiny alebo živnostenského oprávnenia, b) písomné plnomocenstvo zástupcu na zastupovanie v konaní o udelenie akreditácie, ak ním nie je štatutárny zástupca, c) záväzný posudok orgánu veterinárnej starostlivosti, 12) d) prevádzkový poriadok pokusného zariadenia, e) schválený projekt pokusu a predpokladané technologické postupy chovu, f) písomné poverenie osoby zodpovednej za opateru pokusných zvierat a za chov laboratórnych zvierat, 13) g) písomnosť obsahujúcu údaje o zriadení a zložení odbornej etickej komisie a o odbornej kvalifikácii jej členov, ak bola zriadená, h) výkaz o druhoch, pôvode a počte chovaných laboratórnych zvierat, i) vzory dokumentácie o chove a použití laboratórnych zvierat. (3) K žiadosti o akreditáciu na vykonávanie pokusov na voľne žijúcich zvieratách sa popri náležitostiach podľa odseku 2 pripojí aj stanovisko orgánu ochrany prírody. § 17 (1) Žiadosť o obnovu akreditácie sa podáva najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím lehoty platnosti udelenej akreditácie. Žiadosť o plánovanú zmenu podmienok udelenej akreditácie sa podáva najneskôr štyri mesiace pred dňom, v ktorom sa predpokladá zmena. Ak došlo k neplánovanej zmene, treba ju neodkladne ohlásiť orgánu ochrany zvierat a podať žiadosť o zmenu podmienok do 15 dní odo dňa, v ktorom zmena nastala. (2) K žiadosti podľa odseku 1 sa pripoja iba tie z písomností uvedených v § 16 ods. 2, ktoré obsahujú zmenu údajov žiadosti o akreditáciu. K žiadostí podľa odseku 1 sa pripojí a) výkaz o počte chovaných laboratórnych zvierat a o počte získaných a použitých pokusných zvierat, b) výkaz o počte uhynutých pokusných zvierat, c) záznamy o vykonaní kontroly zdravotného stavu pokusných zvierat a o výsledkoch laboratórnych vyšetrení, d) záznamy o vykonaných kontrolách ochrany zvierat, 14) e) protokoly o vykonaných pokusoch § 18 (1) Akreditácia sa udeľuje na základe žiadosti a po vykonaní obhliadky miesta chovu laboratórnych zvierat a priestorov určených na vykonávanie pokusov. (2) Akreditácia sa udeľuje na určitý čas; prvá akreditácia najviac na tri roky a každá obnova akreditácie najviac na ďalších päť rokov. (3) V rozhodnutí, ktorým sa udeľuje akreditácia, sa uvedie a) druh činnosti, na ktorý sa udeľuje akreditácia, b) podmienky chovu laboratórnych zvierat a vykonávania pokusov na zvieratách, c) druh a plemeno pokusných zvierat, na ktorých sa môžu vykonávať pokusy, d) osoba zodpovedná za opateru pokusných zvierat a za chov laboratórnych zvierat, e) čas platnosti akreditácie. § 19 (1) Akreditácia sa odníme na základe a) žiadosti akreditovaného pokusného zariadenia, b) zistenia, že akreditované pokusné zariadenie 1. nedodržiava podmienky uvedené v rozhodnutí o akreditácii alebo 2. neoznámilo podstatné zmeny v podmienkach akreditácie. (2) Pred rozhodnutím o odňatí akreditácie podľa odseku 1 písm. b) treba vyžiadať stanovisko akreditovaného pokusného zariadenia a vykonať obhliadku miesta chovu laboratórnych zvierat a priestorov určených na vykonávanie pokusov. § 20 Záznamy o používaných pokusných zvieratách (1) V zázname o používaných pokusných zvieratách sa uvedú údaje o a) počte použitých pokusných zvierat, o ich pôvode a označení a o identifikačných znakoch, b) zootechnickej starostlivosti a o kontrole zdravotného stavu použitých pokusných zvierat, c) vykonávanej dennej kontrole zvierat a zariadení, v ktorých sú umiestnené, d) vykonanej kontrole priestoru, v ktorom sa vykonal pokus s infekčným alebo s toxickým materiálom, e) usmrtení použitých pokusných zvierat. (2) V protokole o vykonanom pokuse sa uvádzajú údaje o a) účele pokusu, b) tom, kto pokus vykonal, c) začatí a ukončení pokusu, d) použitých metódach a pracovných postupoch, e) spôsobe znecitlivenia alebo omámenia pokusného zvieraťa, f) počte a druhu použitých zvierat pri pokuse, g) podmienkach, za ktorých sa pokus vykonal. (3) Hlásenia o počte chovaných laboratórnych zvierat a použitých pokusných zvierat a o vykonaných pokusoch sa každoročne doručujú orgánu ochrany zvierat, 15) a to najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka. Obsah hlásenia je uvedený v prílohe č. 8. § 21 Prechodné ustanovenia Chov zvierat, ktorý nezodpovedá podmienkam ustanoveným touto vyhláškou, treba upraviť do troch rokov odo dňa jej účinnosti. Ak pri úprave chovu zvierat treba upraviť ustajňovacie priestory, ďalšie zvieratá možno do nich umiestniť až po uskutočnení ich úpravy. § 22 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 1998. Peter Baco v.r.

Späť